História Podbanské

História oblasti Podbanské

Autorom tohto článku je pán Ing. Miroslav Račko, na ilustrácie boli použite fotografie zo stránky www.pribylinaobjektivom.sk ktorej prevádzkovateľom a vlastníkom je pán Miroslav Račko. Tu môžete nájsť úžasné množstvo historických fotografií

V tomto mojom rozprávaní som sa snažil zaznamenať informácie, ktoré som nadobudol od svojich príbuzných, známych a priateľov. Niektoré z týchto skutočností som sám zažil, alebo som ich videl na vlastné oči. Ale v žiadnom prípade sa nejedná o presnú faktografiu a mnohé z informácií môžu byť aj skreslené. Toto pojednanie bude súčasťou mojej stránky www.pribylinaobjektivom.sk v ktorej je množstvo fotografií práve z tejto oblasti a v mnohom túto históriu dopĺňajú.

V Bratislave, 30.11.2025                                                     Ing. Miroslav Račko

Doby dávne

Foto: Kriváň v 50-tych rokov

Liptovská kotlina

Liptovská kotlina bola viackrát zatopená morom. Posledná takáto udalosť prebehla na konci treťohôr. Poklesom a dvíhaním jednotlivých dosiek zemského povrchu sa premiešavali aj jednotlivé segmenty a vznikla pomerne zaujímavá štruktúra pohorí s obsahom žuly, bridlice, vápenca, rôznych minerálov, železa, segmentov mora a nánosov tečúcich riek. Táto bujará činnosť zemského povrchu a jeho dozrievania predurčila mnohé úkazy, ktoré sa na tomto území vyskytovali a vyskytujú. Bohatosť prírodného fondu prispela k vývoju a rozkvetu fauny a flóry. Žije a rastie tu mnoho endemitov, jedinečných druhov kvetov a zvierat. V útrobách zeme sa nachádzajú zdroje minerálnych vôd a segmentov starého morského dna umožňujúce rozvoj turizmu, kúpeľníctva, v minulosti ťažby rôznych kovov a inej činnosti.

Povesť o Tatrách

Keď sa formovala zem, vyslal Stvoriteľ na mnohé miesta anjelov, aby zemi vdýchli život. Jeden z týchto anjelov letel ponad novovytvorené skalné vrcholy hôr. Vo svojom batohu niesol prírodné krásy a rozsieval ich po krajine. Nevšimol si ale jeden z vysokých vrcholov a zavadil oň svojim vrecom. Toto sa mu roztrhlo a všetky prírodné skvosty sa mu rozsypali do tohto priestoru. Kopec sa ohol a celý kraj sa zaplnil prekrásnymi lesmi a lúkami plnými farebných kvetov, riekami a jazerami plnými rýb, jaskyňami s tajuplnými priestormi. V dolinách sa ako veľké diamanty vytvorili plesá. Ohnutý kopec neskôr ľudia pomenovali Kriváň. A to je ten hlavný dôvod, prečo je Liptov tak očarujúco krásny.

Malá doba ľadová

Po mnohých premenách našej planéty ako posledná pravdepodobne viditeľne formovala Liptovskú kotlinu malá doba ľadová. Viacnásobné vytváranie a neskôr topenie ľadov v období 14. – 18. storočia upravilo aj oblasť dnešného Podbanska. Od sútoku Belej a Kôprového potoka až po ústie tejto našej prekrásnej horskej rieky do Váhu pri Zapači poniže Liptovského Hrádku. Kto sa viackrát potuloval krížom – krážom po tejto krajine, nemohol si nevšimnúť pomerne hlboké brehy na ľavej aj pravej strane, ktoré vytvorila migrujúca rieka v čase topenia sa snehu a ľadu. Kto zažil rozbúrenú rieku Belú vie, že je to živel, s ktorým sa nehodno zahrávať. Pričom sú obdobia v lete, keď cez ňu na mnohých miestach prebrodíte, len sa nesmiete báť studenej vody. Cesta rieky v tomto úseku nie je ani tak dlhá, niečo cez 20 km, ale za zmienku stojí to, že prekonáva výškový rozdiel asi 444 m, čo je pokles o 2,2 cm/m. Mimochodom približne rovnaká vzdialenosť Bratislavy a Gabčíkova má klesanie len 0,1 cm a výškový rozdiel je 20m. Niet sa čomu diviť, že rieka Belá sa valí dole riadnou rýchlosťou a liptovská kotlina je riadne naklonená rovina.

Od prvých osídlení po prvé chaty

Foto: Polesie na Podbanskom

Prvé datované osídlenie sa nachádza pri Kostolci nad Pribylinou, ktoré pravdepodobne zničili povodne a migrujúca rieka Belá v už spomínanej dobe ľadovej. Druhé osídlenie doložené rokom 1518 vznikom kostola sv. Kataríny, dnešný kostol v lokalite Nad Brehom je zároveň najstaršou stavbou v Pribyline a jej okolí. Už v dávnych časoch ľudia pochopili význam tejto oblasti ako vhodné miesto pre život. Cez doliny Tichú a Tomanovskú viedla z Poľska do Uhier obchodná cesta. Nemalý význam malo aj baníctvo v tejto oblasti, kde dodnes sú viditeľné na svahoch Kriváňa zásahy po ťažbe zlata a iných kovov a v priestoroch chatovej oblasti Pod Surovým Hrádkom sa nachádzajú jamy, ktoré sú vlastne zasypané vchody do banských priestorov. Veľmi zaujímavý je aj turistický chodník na Kriváň od Troch studničiek do Priehyby, ktorý svojim serpentínovým tvarom kopíruje bývalú drevenú dráhu na zváženie rudy z baní. Všetky tieto udalosti a samozrejme aj hospodársky život prispeli k budovaniu rôznych stavieb, ktoré už dávno zanikli alebo sú ešte jemne badateľné. Príroda je mocná a postupne ich schováva vo svojom členitom obale. Je veľmi pozoruhodné, čo v tejto oblasti bolo postavené a dodnes slúži svojmu účelu a čo zaniklo, alebo stratilo svoj pôvodný význam. Mnoho z týchto objektov zničili vojny, akou bola napríklad a kurucká vojna, ale hlavne II. svetová vojna, ktorá sa Podbansku vôbec nevyhla a naopak, bolo stredobodom tohto diania.

Obyvateľstvo podhoria Západných Tatier sa od nepamäti venovalo chovu dobytka, hlavne oviec a iného rožného statku. Ale hlavne ovce a kravy patrili k tým najrozšírenejším. Tento chov si vyžadoval premyslené hospodárenie. Podnebie v tejto oblasti neumožňuje rozsiahle poľnohospodárske využitie vzhľadom na pôdny fond a krátke vegetačné obdobie. Od skorých jarných mesiacov sa dobytok pásol najskôr v nižších polohách po lúkach a neskôr v letnom období sa čriedy aj s valachmi premiestnili až na holiny nad úroveň kosodreviny a pásmom lesa. Za týmto účelom sa začali stavať pastierske koliby na rôznych miestach, ktoré môžeme považovať za prvé chaty. Koliby boli postavené tak, aby ich bolo možné presunúť keď to situácia vyžadovala. Koliba je zrubená stavba spravidla predelená na dve časti priečkou, jednotlivé brvná boli spájané spojom do rybiny, čo vytváralo ich súdržnosť. Koliba nemala podlahu a tak mohla byť bez problémov presunutá za volmi šmykom na iné miesto. Koliba Pod Klinom v Račkovej doline a Na Holi patrili k tým najvyššie položeným v Strednej Európe. Svojmu účelu slúžili až do 70. rokov minulého storočia. Hospodárenie a chov zvierat vyžadovalo celoročnú prípravu krmiva na zimu a tým bolo seno. Toho bolo na lúkach posiatych kvetenou dostatok ale ho bolo treba zviezť do dediny. Tu vznikalo veľké nebezpečie vzniku požiaru z komínov domov. To sa aj nejedenkrát stalo a Pribylina vyhorela. Neskôr obyvatelia Pribyliny začali stavať hospodárske miestnosti z kameňa, ktoré spájali nehaseným vápnom a za týmto účelom boli postavené vápenice a vápno sa ťažilo v lokalite Pod Kopou, kde stála tiež pec na pálenie vápna. Murované stavby boli menej náchylné na vznik požiarov. Aby sa predišlo požiarom v obci, gazdovia začali stavať na lúkach malé zrubené stavby – senníky, v ktorých uchovávali seno a v zimnom období poň chodievali na záprahoch  a na saniach. Niektoré senníky boli zo spodnej časti podmurované. Strecha bola ostrá a vysoká, aby sa do nej zmestilo čo najviac sena. Podhorie v minulosti nebolo tak zalesnené náletovými drevinami ako je dnes a pamätníci spomínajú, že bolo z horného konca dediny dovidieť až na Podbanské. Na lúkach boli rozosiate stovky takýchto senníkov. Dnes už mnohé z nich nestoja, pohltila ich vojna a nový spôsob hospodárenia v družstve. Objavili sa veľkokapacitné pajty a tie teraz chátrajú a neplnia svoj účel. Seno sa uchováva v balíkoch obalených fóliou. Mnohé senníky spadli a ich základy sa rozpadajú. Ale úplne nezanikli. Už v období hospodárenia v družstve vznikol projekt vytvorenia chatovej rekreačnej oblasti v lokalite Podbanské. V duchu požiadaviek tej doby sa vyčlenili pozemky o rozlohe asi 100 m2 na výstavbu chát a pričlenili sa rôznym záujemcom. Tento proces nebol úplne v zhode s pôvodnými vlastníkmi pozemkov a tak vznikli vlastnícke nezhody, ktoré sa už čiastočne v mnohých prípadoch vyriešili, ale sú aj nevyriešené prípady. Chatová oblasť má dnes viac ako 500 objektov, niektoré z nich rešpektujú pôvodný zámer zrubových stavieb a majú horský charakter. Ale mnohé skôr pripomínajú rodinné domy, čo nie je úplne v poriadku.  Jedna z prvých chát bola postavená v lokalite Pod Hrádkom a patrila rodine Klaučovej. K nej sa viaže tiež informácia z knihy od kapitána Červenej armády L.S. Leonova vydanej v roku 1946, kde sa uvádza obsadenie tejto chaty partizánmi oddielu Vysoké Tatry a boje v tejto lokalite. Jednou zo zaujímavých stavieb chaty je tá, ktorá stojí v Račkovej doline tesne nad úrovňou lesa a kosodreviny, ktorú dal údajne postaviť staviteľ lesných ciest Mužík, ktorý v tejto oblasti budoval cesty počas Slovenského štátu. Mnohé chaty vznikli rekonštrukciou pôvodných senníkov alebo boli prevezené z iných oblastí a prebudované na chaty. V lokalite Pod Kopou sa nachádza skupina objektov, ktoré majú pomenovanie Pelachove chaty, v minulosti slúžili ako letné stanovisko pre chov dobytka. 

Od konca monarchie po 70 te roky

Foto: Pliesko a okolie v roku 1955

Finančné kasárne

Po vzniku Československej republiky v roku 1918 bolo potrebné zabezpečiť štátnu hranicu od severného suseda Poľska. Z histórie spoločných vzťahov vieme, že tieto neboli vždy idylické a bolo medzi nimi mnoho národnostných a územných sporov. Svoju rolu tu zohralo aj pašovanie cez priechodzie doliny, Gáborové, Pyšné a hlavne Tomanovské sedlo. Za týmto účelom vznikli finančné kasárne a vybudovali sa cesty na stráženie hraníc. Stavby finančnej stráže boli pri odbočke do Račkovej doliny hneď nad Pribylinou, hospodárske budovy stáli oproti horárni, dnes urbárna chata, a Pod Plieškom stála drevená stavba kasární, ktorá bola zničená požiarom počas SNP. Ďalšia takáto stavba stála na Javorníkoch, ale tá zhorela ešte za I. republiky. Dnes k nej vedie ešte pomerne badateľná cesta, po ktorej sa v minulosti dalo údajne ísť autom. Nemožno nespomenúť priamo oblasť Podbanska, kde bol postavený celý komplex budov súvisiacich s ochranou hraníc. Dnes sú už prestavané na rôzne rekreačné účely. 

Internačný tábor

Vojna zanechala po sebe na Slovensku veľkú skazu. Niet sa čomu diviť, lebo od priesmyku na Dukle cez Liptovský Mikuláš až do Prahy sa nemecké fašistické vojská urputne bránili. Odplata za tieto činy bola adekvátna. Nemci a ich gardistickí prisluhovači nejedenkrát zahájili trestné výpravy do oblasti Podbanska proti partizánom. Jedna z takýchto trestných výprav sa odohrala aj pri horárni v Tichej doline, kde vraj okupanti dostali riadnu príučku. Po vojne práve v závere Tichej doliny bol zriadený internačný tábor vojnových zajatcov a kolaborantov, ktorý tu bol až do 50. rokov a tu si odpykávali svoje tresty za svoju agresivitu a násilnosti spáchané na slovenskom ľude.

Rôzne stavby a chaty

Za účelom rozvoja turizmu a podnikateľských zámerov boli postavené rôzne stavby. Jednou z takýchto stavieb je aj Harichová chata v oblasti Úzkej doliny pri Račkovom potoku, kde jej pôvodný majiteľ mal zámer postaviť malú vodnú elektráreň. Poniže stála chata Vojenskej nemocnice v Ružomberku, ktorá tiež zhorela počas SNP, v nej boli počas vojny ubytovaní príslušníci Hitlerjungen. Po vojne bola znovu postavená do dnešnej podoby. V priestore Pod Plieškom stojí Baptistická chata postavená ako rekreačné stredisko tejto cirkvi, ktorá v nedávnej minulosti slúžila ako pioniersky tábor. V Úzkej doline počas Slovenského štátu bol vybudovaný tajch za účelom ochrany pred prívalovou vodou Račkovho potoka. Ale aj nedávna minulosť priniesla stavby rekreačného aj hospodárskeho charakteru. Nemožno nespomenúť veľké chaty Topoľčany, Nitra, Hotel Kriváň, ktoré súviseli s organizovaním Majstrovstiev sveta v roku 1970 v severských disciplínach FIS a vodným slalomom na Belej. V neposlednom rade je to Hotel Permon, ktorý bol postavený v chránenom území TANAP-u v roku 1980 ako liečebný dom pre baníkov.  K zaujímavostiam patrí cesta slobody postavená v 70. rokoch a hlavne jej most cez Belú v úseku Podbanské, kde tento je vybudovaný v pomerne veľkom stúpaní a ostrej zatáčke. Neďaleko baptistickej chaty smerom na Podbanské sa nachádza podlhovastá budova veľkokapacitnej maštale, ktorá v spodnej časti skrýva komplex čerpadiel a nádrží, v ktorých sa zbierala močovka, ktorá sa riedila a potom sa zložitým potrubným systémom rozvádzala po lúkach za účelom hnojenia. Tento spôsob hospodárenia sa nazýval Kejdové hospodárstvo privezené podľa vzoru ruských kolchozov. Bohužiaľ, tento spôsob zapríčinil zničenie pôvodnej vegetácie a vyhynutie niektorých druhov živočíchov, ako napr. raka potočného. Budova sa neskôr používala ako salaš a počul som, že bol záujem o jej prestavbu na hotel.

Tehelňa nad Pribylinou

Ílovitá pôda nad  Pribylinou smerom do Vesníka umožnila ťaženie zeminy vhodnej k páleniu tehly. Dodnes je v tejto oblasti poznať miesto, kde teheľňa stála. Tehla sa používala pri stavbe domov a bol z nej postavený aj pribylinský evanjelický kostol, ktorý projektoval architekt Harminc v roku 1902.

Horárne a lesné stavby

Postupné zalesňovanie z obdobia 18. storočia prinieslo so sebou aj potrebu rozvoja lesného hospodárstva, ktorého kolískou poznania sa stala lesnícka škola v Liptovskom Hrádku, v súčasnosti Stredná odborná škola lesnícka a drevárska Jozefa Dekreta Matejovie. Na mnohých miestach a prístupových cestách do dolín boli postavené horárne pre lesníkov a hospodárske budovy pre lesných robotníkov v Račkovej doline, Hrdove, Kokavskom moste, na Podbansku a najväčší komplex vznikol v lokalite Nadbanské. Súčasťou týchto stavieb boli aj plochy vyčlenené pre pestovanie stromčekov a zalesňovanie – lesné škôlky. Na sprístupnenie lesných porastov boli vybudované spevnené cesty, potoky boli premostené drevenými, neskôr betónovými mostami. Rieka Belá mnohokrát zničila tieto stavby a po jednej takejto veľkej povodni v 90. rokoch minulého storočia strhla most medzi Liptovskou Kokavou a Pribylinou. Tento most bol nahradený vojenským tankovým mostom, ktorý slúži dodnes. 

Vodné stavby a plte

Po rieke Belá sa v jarnom období splavovalo drevo. V hornej časti toku sa robili polplte, ktoré sa v Liptovskom Hrádku spájali a po Váhu a Dunaji sa splavovali až do Budapešti. Za pomoci dreva, vyťaženého na Liptove tak bol postavený aj maďarský parlament alebo prvé metro v Strednej Európe. Na Belej a jej prítokoch boli postavené viaceré mlyny a gátre, ktoré v neskoršom období boli doplnené o turbíny na výrobu elektrickej energie, ako bol napr. Šteckov mlyn Pod Brehom. V Harmanovom mlyne na Belej bol vybudovaný veľký gátor. Zo spomienok môjho otca viem, že niekedy v 40. rokoch minulého storočia, keď tam ako chlapec brigádoval, rezali a balili drevo, ktoré bolo určené pre stavbu Asuánskej priehrady v ďalekom Egypte.

A na záver niekoľko zaujímavostí

Foto: Senníky na Podbanskom 60-te roky

Vodný slalom a pribylinské búrkovce

V 60. rokoch minulého storočia sa na rieke Belá v priestore Podbanské uskutočnili viackrát preteky vo vodnom slalome, ale malo to jeden háčik. Voda v rieke má silne kolísavý charakter a nedá sa na ňu vždy spoľahnúť. Preto bol v Liptovskom Mikuláši vybudovaný na Váhu umelý vodný kanál. Ale je tu jedna zaujímavosť. V minulosti pri zúrodňovaní a čistení lúk gazdovia vyvážali veľké kamene – búrkovce – na veľké medze, pričom vznikali zaujímavé kamenné stavby. Tieto v 90. rokoch čiastočne odviezli pri stavbe Gabčíkovského vodného diela a pri Čuňove  a bol  tam z nich postavený nový vodný kanál. A tak sa pribylinské búrkovce ocitli až vo vodách Dunaja

FIS majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní 1970

Okrem cesty slobody a hotela Kriváň bol zámer vybudovať dopravnú komunikáciu Alweg, na ktorú sa Slováci začali skladať, ale vtedajšie udalosti roku 1968 rozhodli inak a v tejto stavbe sa nepokračovalo. Získané prostriedky sa čiastočne vrátili a tie ktoré ostali, boli údajne použité pri výstavbe Základnej školy v Nemeckej, niektoré údaje hovoria o stavbe Detského mestečka pri Trenčíne. Aj ja som ako chlapec prispel pre mňa už neznámou čiastkou na túto stavbu. Škoda mohla to byť slovenská rarita.